kurátorka Katarína Slaninová píše...

Mariana Sedlačíková

Galéria Čin Čin

5.6. – 31.8.2012

kurátorka: Katarína Slaninová

Na svojej samostatnej výstave v galérii Čin Čin predstavuje Mariana Sedlačíková, absolventka ateliéru prof. Daniela Fischera +- XXI na VŠVU v Bratislave, diela z ostatných dvoch rokov. Kým v starších prácach sa autorka explicitnejšie zaoberala kategóriou diváka, vzťahom medzi inštitúciou, autorom, divákom a umeleckým dielom, novšie práce sú tematicky rôznorodejšie, i keď úloha recipienta vo vnímaní a spoluvytváraní konečného diela je pre Marianu stále rovnako dôležitá.  Tak ako staršie, i novšie maľby sa vyznačujú „striedmosťou“ tém, pre ktoré je charakteristické koncipovanie obrazového priestoru ako vlastného mikrosveta oprosteného od akýchkoľvek väzieb na mimoumeleckú realitu napriek tomu, že námety vyberá z reálneho vlastného či verejného fotografického archívu. Scény jej obrazov sú zasadené do anonymných, ťažko definovaných prostredí obývaných osamotenými, kontemplujúcicmi postavami vykonávajúcimi monotónne jednoduché aktivity alebo len nehybne hľadicimi do diaľky, či naveky zachytenými v strnulých pózach neidentifikovateľných činností . Aktéri jej obrazov sú veľakrát k divákovi obrátení chrbtom alebo len mierne natočení z poloprofilu, čo ešte viac znásobuje ich neuchopiteľnosť a snovú vzdialenosť. Výnimkou je obraz Waiting for convergence zachytávajúci vernisážový výjav pred galériou Čin Čin, ktorý by napriek tomu, že sa jedná o scénu pred konkrétnou galériou, mohol byť výjavom spred ktorej koľvek inej umeleckej inštitúcie. Marianine maľby ponúkajú divákovi iný svet, pomalý, kľudný, meditatívny, ktorý je opozitom k uponáhľanému životu dneška.

Mariana Sedlačíková je autorkou, ktorej tvorba sa zaoberá problematikou vnímania súčasného umenia, samotnej produkcie umeleckého diela a jeho následnej konzumácie divákom. Ako uvádza Nicolas Bourriaud v eseji Postprodukcia, umelecké dielo, ako i samotný autor a divák prekonali svoje tradičné úlohy v umeleckom procese a prebrali na seba nové úlohy – divák viac nie je pasívnym pozorovateľom, ale aktívnym článkom spolupodieľajúcim sa na vytváraní výsledného umeleckého diela. Túto zmenu paradigmy v umeleckom procese sa Mariana ako maliarka podujala riešiť na poli tradičného média závesného obrazu. Podobne ako umelci pracujúci v iných médiách, i ona remixuje už existujúce formy, informácie, obrazy, dáta, čím vytvára vlastnú maliarsku interpretáciu dnešnej doby, a zároveň sa sama pokúša vysporiadať s meniacou sa samotnou tvárou a povahou umenia. Na druhej strane by jej maľby bez prítomnosti a aktívneho vstupu diváka neboli dopovedané. Práve divák je dôležitou konštantou v čítaní, v samotnej existencii a ďalšom živote Marianiných malieb. Preto je na mieste pripomenúť výrok Marcela Duchampa “Je to divák, kto vytvára obrazy”. Bez interakcie a aktívnej spolupráce autora a diváka – nemusí sa jednať priamo o fyzické zapojenie, postačí i mentálne uchopenie a spracovanie predkladaného materiálu - by preto prezentované diela neboli nikdy úplné, ich príbehy by nikdy nevznikli, neposunuli sa ďalej a nenaštartovali by následné prúdy asociácií a vlastných interpretácií.